Povedz mi, ako to robíš, že vždy, keď sa Ti pozriem do očí, moja duša jasá šťastím,
všetko je krásne a ja si opäť ako vždy želám, nech v Tvojom náručí zaspím.
Je to pocit, ktorého cena je veľká ako svet sám a predsa sa nedá vyčísliť.
Ťaháš ma z dna, na ktoré ma dostala bolesť,
neviem pochopiť Tvoju silu, tak mi o nej prosím povedz.
Prezraď mi ten recept na šťastie a lásku,
na porozumenie v ťažkej chvíli, odpovedz mi na otázku: ,,Môžem Ti naozaj bezhranične veriť?"
Pochop, mám strach svoje doráňané srdce len tak niekomu zveriť.
Viem, nie je to len tak a nie len tak hocikomu. Si to Ty.
Človek, ktorý bol prvý, komu patrilo moje srdce, hoci o tom ani netušil.
Bolo to obojstranné a predsa sme uvažovali, či si jeden druhého zaslúžil.
Odpusť mi, že mi trhá vnútro, keď viem, že si v blízkosti tých, ktorí sú ako besná zver. Ty ako nedosiahnutený vrchol, ktorý tak zúfalo potrebujú zdolať, ale aj tak nevedia, čo v skutočnosti potrebuješ.
Nekompromisní zúfalci. Súperi? Vôbec nie. Nemám strach, že to málo, čo medzi sebou máme stratím.
Mám strach z toho, že zošaliem z pocitu, že som tak ďaleko od Teba! SV
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára