Cesta bolesťou (3)

Tak trochu mi blbne mozog. Dokážem sa celú večnosť pozerať na jedno miesto a nemyslieť pritom na nič. Keby Si tu so mnou, určite by išlo všetko jednoduchšie. Vždy máš riešenie na problémy veškerého druhu. Vždy stačilo spýtať sa Teba a odpoveď bola jasná a s ňou aj riešenie. Teraz sme ticho. Áno, bola to moja voľba. Potrebujem nechať postupne odplávať všetky city preč, chcem Ťa prestať milovať, ľúbiť, mať radšej ako by sa patrilo na kamarátsky vzťah. Áno, kamarátsky. O to sa pokúšame. Netočí sa všetko len okolo lásky, Tvoja prítomnosť bola súčasť môjho života, nielen srdca. O tom radšej pomlčím, pretože v ňom toho veľmi veľa zomrelo po Tvojom odchode. Nie je to výčitka, len konštatujem, ak môžem. Môžem, prečo nie. Topím sa vo svojich problémoch a vo svojich myšlienkach. Snažím sa zamestnávať si myseľ niečím iným ako tým, čo bolo a veci tomu podobné. Neviem, možno Ťa potrebujem mať pri sebe, ale čas, ktorý sme spolu strávili mi stačil na uvedomenie si toho, čo viem vďaka Tebe. Trvalo to dlho, kým sa mi niečo z našich nočných rozhovorov vrylo do hlavy, ale vrylo. No po Tvojom odchode to nejak nechávam plynúť tak, ako to plynie. Rezignujem. Uvedomujem si to, ale nemám dosť síl s tým niečo urobiť. Možno mám, len lenivosť.. Neviem.. Jediné, čo viem je, že nebolo v plánoch to, aby sa zo mňa stalo to, čo sa stalo. Ty vieš, o čom hovorím. Možno to vedia aj tí, ktorí so mnou žijú pod jednou strechou a možno im to už trochu drví hlavy. Viem si to živo predstaviť. Pozerajú sa na človeka, ktorý len pred pár mesiacmi sršal šťastím a smial sa každý jeden deň. Plnil si povinnosti a pravidelne chodil do práce s úsmevom na tvári, s ktorým sa z nej aj vracal a rozdával ho druhým. Dnes, to je už o inom. Kašlem na všetko, je mi to jedno a myslím len na seba. Uvedomujem si to, no neviem, čo s tým urobiť, snažím sa. No som ticho. Vždy, keď by bolo fajn, aby mi slová zneli z úst, som ticho.. Nemám k tomu čo povedať? Nechcem sa obhájiť? Mám k tomu dosť toho, čo povedať, chcem sa brániť, no minulosť, ktorej sa stále snažím zbaviť ma prenasleduje a stále som to vnútri ja... Ja, čo je ticho, ak niekto zvýši hlas na moju osobu, vyčíta, poúča, atď... Tebe to išlo dobre. Nebolo to o poúčaní, vždy vieš nájsť spôsob ako na mňa a to sa mi na Tebe stále neuveriteľne páči. Neviem, koľko to ešte bude trvať, ale raz si všetci tí, ktorí ma len pozorujú a nechápu moje ticho, uvedomia, že robím pokroky. Pomaly a potichu, ale robím. SV