Tak dávno to bolo, tak ďaleko sú chvíle,
keď nevedome verili sme, že stretnutie príde,
že prídu znova časy, ktoré chtiac či nechtiac zmizli,
a vďaka maličkostiam sme prvý krát k sebe prišli,
nie je to len o láske,
tak ako to nie je len o priateľstve,
odpovede utopené v otázke,
či je v tom sila, v tom, čo nás drží pokope..
zvedavo čítaš a čakáš na ďalšie slová,
hľadáš sa v tých slovách, ktoré zomreli,
prečo každá moja odpoveď je taká strohá,
lebo všetci sme sa raz realite do tváre pozreli,
pochop, že to nedokážem, teraz nie,
potrebujem čas, ktorý mi zahojí rany,
spôsobené aj mojou dôverou, "prestaň, viem",
nie nevieš a ani netušíš ako veľmi ma to trápi, ako silno ma to tlačí k zemi..SV
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára